Fotografický cyklus SORROWINGS skúma fenomén života v núdzovom režime, jeho dopad na životný štýl a správanie ľudí. Metaforicky ho stvárňuje pomocou zátiší živočíchov, aranžovaných do umelých a neprirodzených prostredí, ktoré im majú dočasne sprostredkovať náhradnú realitu.
Scény sú monochrómne až čiernobiele, zastupujúce stereotyp a umelosť našich obydlí, a kontrastujú s dynamickosťou a živelnosťou jej obyvateľov. Motív izolácie a odlúčenia tak silno vystupuje do popredia.
The photographic series SORROWINGS explores the phenomenon of living in emergency mode, its impact on people's lifestyles and behaviour. It is metaphorically portrayed through still lifes of animals, arranged in artificial and unnatural environments, which are meant to temporarily provide a surrogate reality to them.
The scenes are monochromatic to black and white, representing the stereotype and artificiality of our dwellings, and contrasting with the dynamism and liveliness of its inhabitants. The motif of isolation and separation thus comes strongly to the fore.
Lenka Cisárová: Sorrowings
kurátorka: Michaela Šuranská
Rozkvet Gallery, Banská Bystrica
5.2. – 25.3. 2022
Sorrowings je najnovším projektom Lenky Cisárovej (*1984).
Autorka tu, podobne ako v starších intermediálnych dielach, skúma a reflektuje sociálnu problematiku a ľudskú psychiku pričom využíva ilúziu a surreálnu estetiku.
Vo fotografickom cykle Sorrowings siaha po zátiší, žánri spájanom s klasickými formami a v súčasnosti aktualizovanom v trende ,,still life“. Vizuálne pôsobivé inscenované zátišia tu však nie sú motívom sami o sebe. Sú zároveň priestorom pre uskutočnenie experimentu. Digitálne fotografie pútajú svojou technickou dokonalosťou a ilúziou, na druhej strane znepokojujú dvojznačnosťou toho, čo vlastne zachytávajú. Nachádzame v nich farbami hýriace telá živých organizmov, motýľov a motýlích lariev, vsadené do arteficiálnych mikrosvetov.
Ohliadnutie sa do minulosti, za inscenovanou fotografiou, nás zavedie do 19. storočia, k ,,piktorialistickej fotografií“ alebo k surrealistickej fotografií 30. rokov 20. storočia. Rané fotografické postupy boli často takmer zhodné s maliarskymi. Týkalo sa to aranžovania rekvizít a inscenovania situácií, v ktorých nebolo takmer nič ponechané náhode.
Práve napätie vo fotografiách Lenky Cisárovej je spôsobené výrazným kontrastom dvoch prístupov: prvým je systematické konštruovanie obrazového prostredia a druhým experimentálne umiestnenie živého motýľa či jeho larvy. Obrazová konštrukcia sa tu stretáva s prvkom náhody, keďže živočíšny aktér sa aj v umelom prostredí správa podľa vlastnej fyziológie. Autorka, podľa jej slov, vytvára pre živý organizmus podmienky ,,núdzového stavu.“ Živočíchy vkladá do akejsi náhradnej reality a situáciu prirovnáva k ľudskej izoláciei a k strate kontaktu s prirodzeným svetom.
S pojmom simulovanej reality korešponduje aj estetika virtuálneho priestoru či reklamy, ktorou sa Cisárovej mikro-environmenty vyznačujú.
Tento experiment však nie je samoúčelný. Vypovedá o nanajvýš aktuálnej problematike, o zmenách s akými sa spoločnosť stretla s príchodom epidémie Covid - 19. Záležitosti ľudského vnútra sa stali globálnymi. Spoločnosť sa vo svojom zmenenom fungovaní môže cítiť podobne neprirodzene ako autorkini hmyzí aktéri. Vzťah k interiéru a k priestoru ako takému je prehodnocovaný takisto ako známe polarity ,,prírodné a umelé, autentické a simulované, organické a anorganické.“
Habitat zvieraťa je jasný, ale habitat človeka nie. Ľudia premýšľajú o kapacite a dispozíciách svojho bytu, a koexistovaní s druhými, o vlastnej telesnosti, o nebezpečenstve a permanentnom ohrození.
Motýľ je sám o sebe tak trochu ,,zátišie vanitas“. Dĺžka jeho života symbolizuje dočasnosť. Zároveň však v kresťanskej symbolike predstavuje transformáciu ľudskej duše.
Michaela Šuranská
Lenka Cisárová (*1984) vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Vystavovala na výstavách “plus mínus XXI” v Dome umenia v Bratislave, “En Face” v Nitrianskej galérii, “ESSL AWARD CEE Winners” v Essl Museum v Rakúsku, ako aj na samostatnej výstave “Shining” v Galérii 19 v Bratislave. Je držiteľkou ceny ESSL AWARD 2009 za multimediálny projekt “Tí milovaní”, v ktorom kombinovala tradičnú maľbu s videoprojekciou.
Má tendenciu reflektovať témy zo spoločenského diania, psychológie, či sociálnych a rodinných pomerov. Jej výtvarným jazykom je kombinovanie médií, vytváranie vizuálnych ilúzií, tvorba inštalácií. Vo fotografii smeruje k súčasnému trendu “still life”, kde pomocou aranžovania nesúrodých objektov a prvkov vytvára nové významy a akcentuje surreálne pôsobenie.
Realizáciu projektu podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.